V meste, kde bývam žijú z väčšej miery Rómovia. Na základnej škole tvora väčšiu polovicu. Som učiteľka a jedného dňa mi rómsky žiak  neprišiel do školy. Po vyučovaní som sa rozhodla, že zistím prečo.

Bola som nahnevaná a po ceste na kolóniu som si predstavovala ako im dohovorím,aby si plnili svoje povinnosti. Prídem na kolóniu pred ich dreveničku a dala som si matku zavolať von. Deti čo vyšli mi povedali, že matka nie je doma. Videla som,že klamú,tak som vošla dnu. Vo veľmi špinavej miestnosti boli dve postele, stôl, nejaká lavička, pec a nejaký kredenc. V posteli pod perinami ležala mama, otec a deti. Matka zdvihla hlavu a smutne povedala: ,, pani prepáčte, ale my sme včera zabíjali prasa. „

Ja som pocítila veľkú ľútosť nad tou chudobou, a povedala som im : ,, je mi veľmi ľúto a idem sa pomodliť, poprosiť Pána Ježiša, aby vás vytrhol z tohoto veľkého súženia. „

Po nejakej dobe som potrebovala, aby mi tá matka podpísala žiacku knižku. Tak som išla k ním, ale v tom domčeku už rodina nebola. Ľudia mi ukázali, kde sa presťahovali. Matka vyšla von z murovaného príbytku a povedala mi, že prišla za nimi jedna rodina, ktorá sa odsťahovala do Čiech a ponúkla im celý príbytok. Bol oveľa lepší. A ja že : ,, čooo? „

S veľkou bázňou pred Bohom sme mu spoločne poďakovali.

Amen

Hana