Opäť v radosti píšem ďalšie svedectvo, ktoré si nemôžem nechať pre seba.
Nedávno som napísala svedectvo, ako mi Pán Ježiš požehnal novú prácu (volalo sa Nová práca).
V tej práci, do ktorej ma prijali bez skúseností ako čašníčku, sa to nevyvíjalo veľmi lichotivo. Robila som verne, ako som mohla, ale bolo tam veľmi ťažko. Hovorila som si, že začiatky nie sú nikdy ľahké a vytrvalo som sa zaťala a pracovala. V kolektíve som sa snažila s každým vychádzať, svojim novým kolegom sa prihovárať, nakoľko oni veľmi nejavili záujem o komunikáciu. Niekedy som sa tam zamýšľala, či je to naozaj práca pre mňa, ale do vnútra mi prehováral Duch Svätý, že všetko je tak, ako má byť a že On ma tam „postavil“. Preto som sa nevzdávala. Zobrala som to ako tréning, pri ktorom sa mám naučiť možno práve nevzdávať sa.
Situácia sa začala hrotiť už asi po dvoch týždňoch. Na porade pred šéfkou som sa dozvedela na seba minimálne dve veci, o ktorých som od nikoho z kolegov predtým nepočula. Priamo mi nikto z nich nepovedal, že im niečo vadí. Bez nejakého predošlého varovania sa začalo hovoriť o tom, že ak sa to so mnou v práci nezlepší, vymenia ma. Zaskočilo ma to. Nešlo mi do hlavy, prečo sa takto kolegovia zachovali a prečo šéfka tak rýchlo uvažuje o mojej výmene. Hneď ma napadlo, že to bude tým, že patrím Ježišovi a že ľudia poznačení týmto svetom (resp. nevedomky vedení Zlým) nemôžu pri sebe zniesť niekoho, kto sa od nich odlišuje1), 2).
Doma som s tým šla na modlitbu za Ježišom. Potrebovala som povzbudenie… Zvykne sa mi stávať, že keď sa pomodlím, nech mi Ježiš dá, čo potrebujem počuť, tak ma vedie otvoriť niektorú z kníh a tam nájdem Slovo k tomu, čo práve riešim. Tento krát som sa tiež pomodlila za vedenie a ťahalo ma to do Starého Zákona. Náhodne som otvorila knihu Nehemiáš, ktorú som v živote predtým nečítala. Bol tam príbeh Nehemiáša, ako predstúpil pred kráľa s požiadavkou, aby mohol odísť do svojej rodnej krajiny a postaviť znova múr Jeruzalema. Modlil sa za to a kráľ mu vyhovel. (Nehemiáš 2:8: …A kráľ mi dal všetko podľa toho, jako bola dobrá ruka môjho Boha nado mnou.) Ďalej sa tam písalo tiež o neprajníkoch. Presne mi to sadlo na moju situáciu. Verš som si vo viere prerobila na „…A šéfka mi dala všetko podľa toho, ako bola dobrá ruka môjho Boha nado mnou.“ Ježiš ma povzbudil ešte veršom, že On bude bojovať za mňa. (Exodus 14:14: Hospodin bude bojovať za vás, vy sa len upokojte.) Odovzdala som to teda Jemu, ako som vedela, s tým, že to nie je môj boj, ale Jeho a snažila som sa nehnevať sa na svojich kolegov, ale odpúšťať im. V prvom rade mať čistý postoj k nim.
O nejaký čas si ma vtedajšia šéfka dala zavolať. Vedela som, že to nie je dobré a tak som napísala niekoľkým blízkym ľuďom, aby sa modlili za ten rozhovor. Oznámila mi, že končíme pomer. Verím, že som cítila vedenie Ducha Svätého, ktorý ma pobádal, aby som si seba obhájila. Rozumela som tomu, prečo to musela urobiť, ale nedalo mi, že som v tom bola nespravodlivo onálepkovaná. Týmto rozhovorom sa odhalilo, že nastala chyba v zaúčaní. Počas toho rozhovoru som vyznala, že Pán Boh sa o mňa postará. (Na krku som mala záväzok splatiť školu.) Šéfka mi ponúkla prácu na dohodu a ešte si spomenula, že jej kamarátka zháňa akurát čašníčku do malej cukrárne. Zavolala jej a dala mi na ňu kontakt. Na viac bola ochotná dať mi kontakty aj na viacerých ľudí, ktorí by ma mohli zamestnať.
Po tomto som ešte robila pár dní. A stalo sa, že zo zmeny vypadla kolegyňa a šéfka k nám dočasne priradila barmanku z inej prevádzky. Tá si ma zobrala k sebe na bar a za tri dni (???) ma naučila robiť rôzne nápoje, atď. Bolo mi čudné, že šéfka ma vyhodila, vlastne už končím, a zrazu ma niekto zaúča nové veci… Potom som zistila, že barmanka sa dozvedela, čo sa stalo a nedalo jej, aby sa neukázala pravda. Chcela ma naučiť robiť okolo baru, aby som sa mohla „chytiť“ niekde inde . Robila to z vlastnej iniciatívy… Wau . Pred šéfkou ma ešte k tomu vraj veľmi vychválila ako mi to ide na bare. Šéfka sa dozvedela, že naozaj bola chyba v tom, že ma nikto poriadne nezaučil a bolo jej to veľmi ľúto.
Krátko na to som už mala pohovor do tej cukrárne. No zobrali niekoho iného. Trochu som bola z toho sklamaná, lebo som verila, že toto bude práca pre mňa. Spomenula som to na skupinke v Brezne, aby sa za moju práci modlili aj ostatní. O pár dní mi volala predošlá šéfka s tým, že sa mám znova ozvať tej pani z cukrárne, lebo im vypadla osoba, ktorá mala nastúpiť. Prišla som na skúšku a už si ma tam nechali .
Moja práca v cukrárni má veľa výhod. Práve to, čo mi na predošlej práci vadilo, je tu inak. Pracujem sama a vyhovuje mi to viac. V predošlej práci mi vadila neprimerane hlasná hudba, ktorú sme museli udržiavať aj napriek tomu, že zákazníkom to vadilo. Tu sa starám aj o hudbu, ale snažím sa, aby tu bolo príjemné prostredie pre ľudí, aby sa tu mohli porozprávať. Bavila ma práca za barom a práve tu robím aj nápoje a chodím aj medzi ľudí. Namiesto uzavretej obuvi, ktorá mi urobila modriny pod nechtami, ma tu čakali ortopedické papuče. Pracujem menej, vidím aj denné svetlo, občas jem zákusky… Ale najlepšie na tom je, že sa tu cítim v pohode. So šéfkami máme fakt ako keby rodinné vzťahy. Nechýba tam komunikácia. Sú so mnou veľmi spokojné… Keď mi príde veľa ľudí naraz, samé od seba mi prídu pomôcť. Dokonca k meninám mi obe dali malé darčeky, na Vianoce pečivo,… Čo sa týka mzdy, to tu nebudem rozoberať, ale Ježiš sa stará . +Prácu som zmenila tak, že keď som už robila v novej, prišla mi výplata ešte zo starej. Nestrádala som.
Predošlá šéfka naozaj urobila vec v môj prospech ako to bolo aj v prípade Nehemiáša a kráľa.
Barbora
1) Zjavenie Jána 13:17: …aby nemohol kupovať ani predávať nikto, kto nemá ako znak meno šelmy alebo číslo jej mena.
2)Ján 15:18-19: Ak vás svet nenávidí, vedzte, že mňa nenávidel prv, ako vás. Keby ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí.