V poslednom ročníku na vysokej škole som v zime začala uvažovať, kde zakotviť, kde si hľadať prácu, kde sa usadiť. Študovala som na východnom Slovenku, kde som si zvykla a páčilo sa mi tam, preto som uvažovala, že ostanem tam. Ja a nie Pán. Vyskytli sa mi dve lákavé, aj finančne zaujímavé pracovné ponuky priamo v meste, ktoré som si tak obľúbila.
Bývala som s kamarátkami v podnájme v tichej lokalite blízko centra mesta v rodinnom dome s veľkým pozemkom. Bývalo sa nám veľmi dobre. Boli sme dobrá partia, všade sme mali blízko, domov som často nechodila, lebo som popri škole brigádovala a zdalo sa mi to komplikované chodiť hore-dole. Začala som sa modliť, aby mi Pán ukázal, kde ma chce mať. Vedela som, že na to aby, som rozpoznala Jeho vôľu musím najprv umŕtviť svoje túžby a predstavy a byť v tom neutrálna a nie Mu diktovať, čo má robiť. Pretože ten “rohatý“=satan rád útočí cez emócie, túžby a žiadosti a potom nám zvykne prihodiť aj to, čo nie je od Boha.
Na modlitbe mi začalo vychádzať, aby som sa vrátila späť do môjho rodného kraja a orientovala sa s prácou tam. Aj keď tam teda veľa pracovných ponúk nebolo. Nechcelo sa mi tomu uveriť a tak som poprosila skupinkáčov-modlitebníkov, aby sa tiež za to modlili. Ale stále vychádzalo, aby som šla domov. Bol to pre mňa tak trošku šok a riadna facka, ale Bohu verím viac ako sebe, pretože viem, že je dobrý Pastier a nevedie svoje ovečky tam, kde by ich Jeho milosť nechránila. Niekedy ich prevedie aj cez úžinu alebo potôčik, ale chráni ich tam, aj keď oni sa možno trochu zamočia, ale nič sa im nestane. Je to krok viery. Urobí to len preto, že vie, že za tým potokom alebo tou úžinou je zasľúbená zem.
Izraelci, keď vyšli z Egypta, išli do Kanaánu – zasľúbenej zeme 40 rokov a pritom cesta tam trvala 40 dní. Šli tam 40 rokov, lebo reptali proti Bohu. Napriek tomu, čo Boh všetko pre nich urobil, napriek zázrakom, ktoré im cestou učinil. Či už samotné vyvedenie z otroctva – z Egypta, roztvorenie mora, manna, ktorá na púšti padala, aby mali čo jesť, voda zo skaly, aby mohli piť a omnoho viac, no Izraelci stále reptali. Akoby im nestačili divy a zázraky, ktoré Boh pre nich robil.
Poznám Bibliu a viem, že funguje, takisto viem, čo Pán Ježiš pre mňa urobil, preto som nechcela dopadnúť ako Izraelci a rozhodla som sa, že poslúchnem toto Božie odporúčanie – Boží plán pre môj život, mala som v tom pokoj. Začala som si hľadať prácu na strednom Slovensku. Predstava, sťahovať všetky veci za tie roky nazhromaždené a bývať v malej izbičke v paneláku v meste, v ktorom som poriadne nebola veľa rokov bola taká zvláštna, ale nestrácala som nádej.
V lete som sa presťahovala, ale prácu som nenašla a tak som sa musela prihlásiť na úrad práce. Začali útoky a výsmech zo strany blízkych ľudí, ktorí začali na mňa dorážať, prečo som sa vrátila, keď som tam mala možnosť nastúpiť do dobrej roboty a nie tu skončiť na úrade práce a to s vyštudovanou univerzitou. Odpovedala som im, že mi to vyšlo na modlitbe a keď ma tak Pán vedie, On vie prečo a má s tým svoj zámer. Smiali sa mi a odsudzovali to. Prišlo mi to trošku ľúto, ale neodradilo ma to. Vravím si: „Pane Ježišu, ja viem, že výsmech prestane pretože Ty zošleš dážď a aj keď ho ešte nevidím, ďalej budem pripravovať pôdu. A keď príde dážď, porastie aj úroda a kopa ovocia. Preto Ťa chválim a vyvyšujem Tvoje sväté a mocné meno, drahý Ježiš Kristus a budem to robiť, či už sa mi dariť bude alebo nebude.“
Netrvalo dlho a za mesiac a pol som predivným Božím spôsobom, ktorý by človek nevymyslel, ani keby chcel, dostala možnosť pracovať v nádhernom prostredí, v tichej prekrásnej lokalite, v čistej prírode na lazoch pri zvieratkách v mojej profesii. Podmienky, ktoré mi tam boli navrhnuté boli nad očakávania. Všetko zapadlo a vyhovovalo. Po čase sa mi navyše otvorili ďalšie možnosti, o ktorých som ani len nesnívala. Najviac sa mi na tom páčilo to, že moje hobby sa mi stalo prácou. Hobby spojené s profesiou vybraté Pánom Ježišom – najlepšie čo môže byť.
A výsmešníci, ktorí ma predtým podceňovali, odcudzovali toto rozhodnutie a smiali sa modlitbe, tým spadla sánka.
Peťa