S partnerom nerada chodievam na ryby, lebo sa tam zvyknem nudiť a je mi dlho. Ale povedala som si, že pôjdem, že nadýcham sa čerstvého vzduchu a budem v prírode. Priniesla som si so sebou rôzne dokumenty, papiere a doklady z práce, ktoré mi už doma dlho stáli nevytriedené/nespracované. Pribalila som si i ihlu a niť, keďže mi priateľ počas telefonovania spomenul, že sa mu roztrhla jeho obľúbená stolička na rybačku, kebyže náhodou sa mi chcelo zašiť ju.
Prišla som tam, ľahla som si do trávy, počúvala štebot vtáčikov a užívala si prírodu a to ticho. Napadlo mi v tom tichu a krásnom prostredí začať sa modliť, ďakovať Bohu za maličkosti, ďakovať za prírodu, spev vtákov. Ďakovala som Stvoriteľovi, že som Ho mohla spoznať, dozvedieť sa o Ňom ešte v tomto živote a že viem, že už nikde nie som sama. Že je tu stále so mnou a stále pre mňa v dobrom i zlom.
Išlo mi to prirodzene ako po masle a zbehla mi polhodinka, ani neviem ako a užívala som si to. Tak ma tá modlitba a ďakovanie nabudilo, bola som naplnená energiou, Božou mocou a normálne som nabrala chuť vytriediť všetky doklady a ešte aj zošiť priateľovi stoličku, aby neskončila v koši. Je také neuveriteľné a také úžasné, že sa viem a môžem vždy v ťažkých chvíľach spoľahnúť na Ježiša Krista. Že tu stále je, že nie som sama, že On ma stále vypočuje a pomôže mi. Veľmi mi to dodáva pokoj na duši, že nie som už v živote sama!
Ďakujem, že si Ježiš Kristus.
Jana (november 2025)
Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.