Po viacerých pohovoroch som bola cez posledné letné prázdniny konečne požehnaná brigádou. Brigádovala som v jednej firme v kancelárii a raz (a to hneď v prvé dni) sa vyskytol jeden problém. V piatok som tam bola prvýkrát a okrem toho, že som sa ešte len dozvedela, že ma vezmú, tak som tam už na pár hodín ostala a zaúčali ma. Vtedy mi niekto priniesol papier s dochádzkou na budúci týždeň. Kvôli tým všetkým podnetom naraz, sa mi stalo, že som si zle odpísala, ktoré dni prídem a kedy.

Mala som nastúpiť v pondelok o ôsmej, ale ja som bola presvedčená, že som sa napísala na utorok… Hneď v pondelok ráno mi slušne zavolali, že ako to, že tam nie som. Potom zobrala do rúk telefón personálna manažérka a riadne ma sfúkla, snažila sa ma uraziť a vyhrážala sa mi, že si nájdu niekoho iného. Hneď som sa tam vybrala s malou dušičkou, čo sa stane. Ešte v MHD ma napadlo rýchlo poslať sms-ku niektorým „skupinkáčom“, čo sa stalo a že potrebujem modlitebnú podporu. Počas cesty som sa teda s vierou snažila modliť a žehnať tým ľuďom tam. Keď som tam prišla, tak sa riešilo iba to, že zostanem pracovať o hodinu dlhšie, keďže som tam nebola. Inak k tomu nikto nič viac neriešil. Akurát som sa na chvíľku stihla rozprávať s inými brigádničkami, ktoré boli práve počas toho hovoru v kancelárii a počuli to. Čudovali sa, na koho bola tá manažérka až taká… Ja som vtedy ešte nevedela, kto mi to tak vynadal a zistila som to až potom. Najlepšie na tom bolo, že keď som prišla v ten deň poobede do kancelárie, tak ani tá manažérka asi nevedela, že to vynadala mne. Po probléme ani stopa.

Po pár týždňoch sa ešte vyskytla taká situácia, že chceli prepustiť veľa brigádničiek, lebo zistili, že už pre ne nemajú dosť práce. Vtedy som sa dobrovoľne prihlásila na ďalší druh práce okrem tej, čo som dovtedy robila a to aj napriek tomu, že som sa na ňu necítila dostatočne spôsobilá. Komunikácia s ľuďmi fakt nebolo niečo, čo by som vyhľadávala – skôr som sa jej vyhýbala, ale cítila som, že to mám skúsiť. Po krátkom čase naozaj prepustili veľa brigádničiek, ale vďaka odvahe komunikovať s ľuďmi, ktorú mi Ježiš dal, si ma tam nechali.

Odvtedy som si po zadania úloh chodila práve k tej personálnej manažérke. Úžasné na tom bolo, že sme nemali medzi sebou konflikt. Pekne ma oslovovala, bola ku mne veľmi milá a niekedy som mala pocit, že je aj spokojná s mojou prácou. Po čase mi vo firme navrhli aj predĺženie zmluvy, aby som tam mohla pracovať aj počas školy. Vedela som, že by som to nestíhala, tak som zostala iba do konca prázdnin. Keď som odtiaľ na konci leta odchádzala, tak sa čudovali, či som si nechcela predĺžiť tú zmluvu a aj sa so mnou pekne rozlúčili, nech ich prídem niekedy pozrieť. 🙂

Barbora