Na prelome obdobia, keď som ešte nevedela o Ježišovi a obdobia, keď som už začínala veriť, bol v mojom živote jeden človek. Aj keď som s ním neskôr už nebola v kontakte, mala som obrovský problém odpustiť mu. Pripomínali sa mi rôzne veci, pre ktoré som sa cítila ublížene a vždy, keď som ho niekde uvidela, tak na mňa prišla obrovská ťažoba, ako keby ma bolelo srdce a mala som pocit, že odpadnem. Jednoducho ma to rozhodilo.

Ako som začala pravidelne chodiť na biblické skupinky, cítila som, že tomu človeku potrebujem skutočne odpustiť a hľadala som praktickú radu u Stana – vedúceho skupinky a aj u iných veriacich. Odpustiť bolo pre mňa veľmi náročné. Na modlitbách som bojovala „sama so sebou“, ale po pár mesiacoch som už naozaj pochopila, že je to duchovný boj a už som k tomu človeku necítila hnev alebo horkosť, ale namiesto toho som sa zaňho úprimne modlila, aby bol aj on s Ježišom šťastný. Keď to neodpustenie zo mňa spadlo, cítila som sa veľmi šťastná a odbremenená.

Asi po necelom roku sa mi ten človek ozval sám od seba s tým, že má výčitky ako sa ku mne správal. S čistým svedomím a s radosťou som mu mohla odpísať, nech sa tým nejako netrápi, že som mu odpustila. Nedávno som ho aj stretla, lenže už som necítila žiadnu bolesť v hrudi, žiadne trápenie. Namiesto toho som mala veľkú radosť, pretože viem, že som mu vďaka Bohu odpustila naozaj a nie je to len niečo, čo som si nahovorila…

Barbora

Svedectvo v angličtine – Testimony in English https://zivyjezisvpraxi.sk/forgiveness/