Pred tromi rokmi som začala chodiť na vysokú školu. V tom čase som bola už zo dva roky veriaca a mala som viacero skúseností s tým, akú moc má odovzdať svoje veci do Božích rúk. Čakala ma moja prvá „veľká“ skúška, ktorou bola ústna odpoveď z dosť náročného predmetu. Rozsah učiva bol náročnejší ako maturita. Pripravovala som sa, ale nestíhala som. Zo strednej školy som nebola naučená na taký nával a náročnosť učiva. Nakoniec som sa už prestala učiť, lebo som už fakt nevládala prijímať vedomosti. Namiesto toho som v ten večer počúvala dookola pesničku, v ktorej sa spieva o tom, ako nás Boh miluje.

Ráno, v deň skúšky, som to „odovzdala“ Ježišovi tak, že som sa za to modlila a povedala som Mu, že Mu tú skúšku odovzdávam, aby to On viedol. V rámci modlitby som mu vyznala svoje hriechy a už si celkom nepamätám, ale pravdepodobne som v tej modlitbe odpúšťala aj svojim nepriateľom. Vedela som (a viem), že keď nebude stáť medzi mnou a Bohom hriech alebo neodpustenie, Boh môže v mojom živote konať. Ďalšia vec bola udržať si s Bohom kontakt až do konca a nespanikáriť. Počúvať inštrukcie. Väčšinou mi pred skúškami napríklad radí vyhýbať sa prázdnym rečiam s ostatnými.

Keď sme už sedeli pred miestnosťou, kde sa skúšalo, pozerala som sa ešte trochu do zošita. Padla mi tam do oka téma, o ktorej som si pomyslela, že túto tému by som si chcela vytiahnuť. To bola snáď jediná téma, ktorou som si bola ako tak istá. Zároveň som vytiahla mobil, aby som si pozrela verš z Biblie na každý deň, ktorý mi vyberala aplikácia v mobile. Verš znel:

„Ale hľadajte najprv kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko toto bude vám pridané.“

(Matúš 6:33)

Viac to do tejto situácie ani nemohlo zapadnúť! Presne to som robila! A čerešnička na torte: téma, ktorú som si vytiahla s dôverou v Boha, bola presne tá, ktorú som z tých 28 tém chcela! 😀 Zodpovedala som to na skoro plný počet bodov a ten pocit, keď som šla domov zo skúšky! Bola som veľmi šťastná.

Barbora