Nedávno som šla ráno do roboty na celodennú smenu, ale nejako som si doma nevedela nájsť jedlo, ktoré by som si zobrala so sebou. Zvyčajne sa po ceste zastavím v obchode a niečo si kúpim, ale v tento deň som si vzala so sebou iba odkrojený chlieb s ničím. Nemala som vtedy ani hotovosť. Ráno som to odovzdala na modlitbe Bohu, Ježišovi, že nech sa mi On postará o jedlo. Spomenula som si totiž, ako som na strednej raz bola veľmi hladná (a vtedy som naozaj nedisponovala peniazmi) a Pán Ježiš mi veľmi požehnal jedlo cez moju triednu učiteľku, ktorá mi ho doniesla, že ona je na také alergická… Takto s vierou, že On sa o to vie postarať, som Mu to odovzdala. Hneď po modlitbe som si spomenula, že vlastne mi šéfka vráti nejaké peniaze, tak si môžem objednať obed do roboty. Tak som aj urobila. No Pán Ježiš asi chcel, aby som sa najedla viac :D. V ten deň k nám prišli do roboty zákazníčky, ktoré si so sebou doniesli strašne veľa bagiet. Nestíhala som ani jesť, koľko bolo práce, ale jedna z nich si ma zavolala, nech si donesiem tanier, že ak sa neurazím, nech si vezmem od nich obložené bagety! 😀 Uhostili aj moju šéfku. Poviem Vám, také dobré bagety som už dlho nemala. Chutili ako z bagetérie u nás v meste, ktorá je už bohužiaľ dávno zrušená. Odvtedy som bagety s takouto remoládou a bielym pečivom v meste nenašla. No, už viem, kde hľadať :). Pán Ježiš dokáže človeku požehnať aj cez úplne cudzích ľudí. Stačí Mu najprv dôverovať.

Barborka