Začínam v novej práci. Stanko, ktorý vedie naše modlitebné skupinky, ma naučil, možno som od neho aj tak trošku pochytil takú „deformáciu“ (v dobrom slova zmysle :-)) hovoriť ľuďom o svojom živote s Ježišom, o tom, ako verím, chodím na skupinky, skúsenosti zo skupiniek a tak. A tak som aj hneď na prvom kole pohovoru. Pýtali sa ma, čo rád robím, čo robím vo voľnom čase a tak. No nemohol som a ani som to nechcel zatajiť, tak som mu povedal, že navštevujem kresťanské skupinky, prepisujem z nich skúsenosti z nahrávok a tak 🙂 Vtedy som ešte netušil, komu zasievam, či ten človek vôbec verí alebo neverí v Boha. Ale na to zareagoval celkom nadšene, že verí. Aj ma to potešilo 🙂
V jeden z prvých dní mi bolo v práci veľmi zle. Veľká bolesť hlavy, naťahovanie na vracanie a podobne. Mal odísť na stretnutie s klientom a tak som mu povedal, že by som sa zvrtol domov si dať aspoň nejaký paralen alebo niečo, nejaký liek od bolesti hlavy. A že ak mi bude lepšie, tak sa vrátim. Povedal, že ak bude zle, tak sa ani nemusím vracať už v ten deň, hlavne nech sa mi polepší. Aj sa ma pýtal, či to nemám od hladu, ale keď mi je takto zle, tak sa mi ani nedá jesť. Pýtal sa to preto, lebo už bolo pred obedom a ja som bol iba na raňajkách, čo bola len jedna malá okrúhla žemlička.
A tak som prišiel domov, ledva som kráčal. Hneď ako prvé návšteva WC, pretože som si myslel, že budem vracať, ale nakoniec som nie, len mi tak bolo zle. Tak som si išiel na chvíľu ľahnúť do postele a začal som sa modliť a odovzdávať to Ježišovi. Moja modlitba trvala asi necelých päť minút, počas nej som sa snažil vôbec nevnímať, že ma bolí hlava a že mi je zle.
Keď som sa domodlil, odrazu som zistil, že už mi je dobre a ani hlava ma už nebolí. Vyskočil som z postele, hneď som začal chodiť, ako by mi ani vôbec nič nebolo. A to predtým som ledva kráčal, išlo mi hlavu roztrhnúť a skoro som zvracal 🙂
Hneď prišla obrovská vďaka a chvála Ježišovi, také úžasné a rýchle uzdravenie som snáď ešte ani nezažil. Z totálneho zle bolo po modlitbe za pár minút úplne dobre 🙂
A tak mi napadlo, že čo ďalej s načatým dňom. Bol piatok, šéf mi povedal, že sa už do práce v ten deň vracať nemusím. Iný človek by to s radosťou využil. Ale cítil som potrebu to hneď niekomu povedať, aké veľké veci mi urobil Boh 🙂 Tak ako Ježiš keď niekoho uzdravil, tak ten človek hneď chodil a všade hovoril o Ježišovi, ako mu pomohol. Takú potrebu som cítil aj ja. A tomuto človeku som svedčil o Ježišovi, hovoril skúsenosti, aké sa nám dejú na skupinkách pri modlitbe a videl ma, ako mi bolo predtým zle, a tak hoci som mohol ostať už doma a mohol mi začať víkend, rozhodol som sa ísť naspäť do práce, už len preto, aby som mohol svedčiť, čo sa mi v ten deň stalo 🙂 Utekať do práce svedčiť o Ježišovi.
Z toho, že som sa vrátil, bol šéf veľmi prekvapený. Pýtal sa, či mi je už aspoň trocha lepšie. A tak som mu povedal, že nie len že trocha lepšie, ale že mi je úplne super. A porozprával som mu, ako som nemusel vôbec nič, ani som si nemusel dať paralen, ani žiadny liek proti bolesti hlavy, ani som sa najesť nepotreboval a po modlitbe ma to prešlo samé od seba 🙂
Na tých raňajkách, na tej jednej žemličke som potom vydržal celý deň v práci, asi do štvrtej. Iný človek by už asi dávno umrel od hladu, ale ja som tak fičal ako hodinky, absolútne bez problémov. Prečo? Pretože sa ma dotkol Ježiš, dotkla sa ma Božia uzdravujúca sila, z čoho som bol tak nabitý energiou po celý deň, že vôbec som ani jesť nepotreboval a nijakým spôsobom sa to na mne neprejavilo.
Asi jedna z mojich TOP skúseností. Úžasné Božie uzdravenie. ĎAKUJEM TI, JEŽIŠ, SI MÔJ KRÁĽ! 🙂