V škole som tento semester robila skúšku z náročného predmetu. Pred rokom ma kvôli nemu vylúčili zo štúdia, pretože som skúšku z neho už po druhý krát neurobila. A tak som šla na 8 mesiacov pracovať a potom som sa vrátila do školy. Tentoraz som učivu už chápala oveľa viac, ale nemôžem povedať, že by som vynikala. Nešlo to ľahko. Nedarilo sa mi až tak, aby som si mohla povedať, že ten predmet spravím ľavou zadnou. Aj to, čo som ovládala, sa v testoch neobrátilo v takom počte bodov, ako som očakávala.
V konečnom dôsledku mi chýbalo 1,25 bodu do urobenia skúšky. Chcela som sa ísť pozrieť na svoj test hneď v pondelok, ale nakoniec som nešla. Na druhý deň som sa pozrela do informačného systému a zrazu tam bolo o bod viac, takže mi chýbala už len štvrtina bodu. Cítila som Božie vedenie, že mám ísť hneď do školy, pozrieť si ten test.
Vyšlo to tak, že v škole som ešte zastihla môjho priateľa, tiež kresťana. Skôr než som išla do kabinetu, pomodlili sme sa spolu za to. Tam som sa dozvedela, že sa zmenila hranica hodnotenia a že som skúšku urobila! Bola som taká šťastná. Keď si vezmete, že máte nejaký problém už tretí rok a zrazu je to nejako nečakane vyriešené!
Barbora