V tejto skúsenosti vám chcem porozprávať, ako Ježiš požehnal prácu mojej sestre. Žila s nami u nás doma naša starká. Sestra bola dlho nezamestnaná, asi štyri roky. Po starkinej prvej cievnej príhode v máji 2013 zostala dezorientovaná a bolo potrebné, aby s ňou niekto stále bol doma. Keďže sestra bola bez roboty, bola s ňou stále doma. Ale bola nezamestnaná. A tak si cez úrad práce vybavila oficiálne opatrovanie starkej. Bola doma, tak ako pred tým, ale už nebola vedená ako nezamestnaná, ale ako opatrovateľka rodinného príslušníka. Po druhej cievnej príhode vo februári 2015 už zostala úplne ležiaca. Začala sa 24-hodinová nonstop starostlivosť. Polohovanie, prebaľovanie. To už bolo jednoznačne nevyhnutné, aby ju niekto opatroval. Starká k nám chodila celý život, starala sa o nás a my sme jej to teraz chceli oplatiť. Nechceli sme ju dať niekam do domova alebo do ústavu, ako to robia iní. A tak ju sestra v ťažkej chorobe doopatrovala až do poslednej chvíle.

7. mája 2016 nám starká po tejto dlhej a ťažkej chorobe vo veku nádherných 87 rokov odišla do neba. Takže krátko na to vyvstala aj otázka, čo so sestrou. Opäť by bola nezamestnaná, tak, ako štyri roky predtým, než sa dala na opatrovanie. Ale dúfali sme, že sa jej podarí nájsť si niečo čím skôr. A za to sme sa aj modlili na skupinke.

A Ježiš pomohol. Nikto totiž nečakal, že to čím skôr bude tak rýchlo. Všetci sme predpokladali, že to bude zopár mesiacov trvať a že niekoľko mesiacov bude musieť byť bez roboty, kým si niečo nájde. A dúfali sme, že to budú len mesiace a nie roky, ako to bolo pred tým. Ale keďže sme sa za to na skupinke modlili, Ježiš zasiahol a podarilo sa to hneď. Starká nám odišla v máji a sestre sa podarilo zamestnať hneď od júna. Takže najrýchlejšie, ako to bolo možné, čo teda nikto nečakal.

Mama pracuje v nemocnici. Na rýchlo jej teda vybavila miesto upratovačky na operačných sálach. Tam mohla nastúpiť ihneď. Stačilo jej len povedať áno a práca bola na sto percent istá. Vtedy prebiehali výberové konania aj na iné pozície. Kým by ale prebehli všetky konkurzy na tieto pozície, keby ju aj vybrali, pravdepodobne by nenastúpila hneď od júna, ale až neskôr. Nuž a otázne je, či by sa vôbec cez tie konkurzy dostala, keďže tlačenka bola veľká. Takže buď by nastúpila až neskôr alebo by sa tam nedostala vôbec. Keby ju vybrali, prácu by mala. Hoci nie hneď, ale až neskôr. Keby ale vybrali niekoho iného, tak zase by prácu nemala a zase by sa vrátil celý ten kolobeh hľadania si práce od začiatku. Takže to bolo veľmi neisté. A to upratovanie bolo okamžite prístupné a na sto percent isté. A tak radšej zobrala to, čo bolo isté.

Samozrejme, nebolo to to, čo by chcela robiť. Len za čas, kým si nájde niečo lepšie. Hneď od júna by sa jej asi nikde inde zamestnať nepodarilo, tak na rýchlo. Takže toto bolo na rýchlo jediné východisko.

Akurát vtedy zobrali na telefónnu ústredňu nejakú ženskú. Sestre bolo ľúto, lebo, samozrejme, tú prácu by brala omnoho viac, ako upratovanie, operátorka na telefónnej ústredni je o niekoľko tried lepšia práca než upratovačka. Dokonca často rozmýšľala, že by chcela ísť práve tam. No ale akurát tam prijali novú, takže bolo jasné, že tam na teraz nemá šancu. Ale, samozrejme, rozmýšľala, že po skúšobnej dobe tri mesiace sa bude uchádzať aj o iné miesta v nemocnici.

A opäť sme sa modlili na skupinke za to, aby sa jej podarilo niečo lepšie. A Ježiš to opäť celé zmenil. Sestra plánovala robiť upratovačku, kým sa jej nenájde niečo lepšie. A len po troch mesiacoch chcela začať hľadať nové riešenie. Keby len po troch mesiacoch začala, tak určite by musela zostať upratovať aj dlhšie ako tri mesiace, kým by sa niečo našlo. Ale prešiel týždeň a Ježiš už to riešenie našiel. Presne týždeň po nástupe, ako mojej sestry na operačky, tak aj tej ženskej na ústredňu, sa tá nová ženská na ústredni pohádala s vedúcou a tá ju prepustila. A aj keď sa teda na začiatku zdalo, že na ústredňu je cesta zarúbaná, keď tam akurát nastúpila nová, prešiel týždeň a cesta tam bola opäť voľná. A dokonca táto vedúca na ústredni, keďže pozná mamu, to miesto sestre sama ponúkla. A tak 1. júna nastúpila na operačky ako upratovačka, už 8. júna sa dozvedela, že ju preraďujú na telefónnu ústredňu a 13. júna na ňu aj nastúpila.

Ona pôvodne dúfala, že len po troch mesiacoch sa začne hľadať niečo lepšie, ale ju už po týždni preradili na niečo lepšie. Ježiš jej pomohol urobiť takýto raketový nástup.

Keďže sestra sa o starkú starala a až do poslednej chvíle ju opatrovala, možno aj práve starká z neba to sestre takto požehnala a tieto milosti od nášho Pána Ježiša Krista vyprosila. Keďže veríme, že náš pán Ježiš Kristus ju spasil. 🙂