Bola som neveriaca a žila som svetský život. Nikdy ma nezaujímali duchovné veci, vždy som sa na ľudí, ktorí rozprávali o Ježišovi alebo o Bohu dívala „čudne“. Mala som pocit, že ja niečo také nepotrebujem.

Keď som mala 25 rokov, v poslednom ročníku vysokej školy, som otehotnela s vtedajším priateľom. Všetko sa zdalo byť dobré, tešili sme sa my, rodina, priateľ sa o mňa staral. Syn sa vďaka Bohu narodil krásny, zdravý, silný. Vtedy sa náš vzťah postupne začal kaziť, pretože moje očakávania od priateľa a od rodinného života boli iné ako priateľove. Po dva a pol roku sa do vzťahu, plného hádok, dostala nevera. Priateľ si našiel milenku.

Začal sa môj nezmyselný boj o neho. Obviňovanie, sebaľutovanie, ponižovanie, následne sa pridružili psychické problémy a aj zdravotné problémy.

Nemohla som spávať, mala som nočné mory, nemohla som sa nadýchnuť – akoby mi celé vnútro zvieralo. Každý druhý týždeň som ochorela – horúčky, žalúdočné problémy, nebola som sa schopná starať o syna, nebola som schopná normálne žiť. V tom čase bol mojím kolegom človek, ktorý sa zúčastňoval skupiniek a verí v Ježiša. Začal mi o Ňom rozprávať. A ja som začala počúvať.

Prvýkrát som sa vrúcne pomodlila – vlastnými slovami – k Ježišovi večer, keď syn zaspal. Znova som nemohla dýchať a modlitbou som sa dokázala upokojiť. Znížil sa mi tep, dýchala som zhlboka a zaspala som v pokoji.

Postupne mi Ježiš začal ukazovať cestu – prestala som nezmyselne bojovať o priateľa, zrazu som vedela, že takého človeka v živote nepotrebujem ani nechcem, začala som sa cítiť lepšie, sebavedomejšie, šťastnejšie. Nehovorím, že to bolo ľahké, pretože sama žena s dieťaťom –  to je „o držku“. Ježiš mi dal ľudí, ktorí tu boli pre mňa – rodičia, skutoční priatelia, ktorí si ma vypočuli a pomohli.

Prvýkrát som prišla na skupinku a po príchode domov som sa po dlhej dlhej dobe najedla (pretože nechutenstvo tam stále bolo) a zaspala. Pri modlitbe som cítila teplo v rukách a energiu.

Ježiš akoby odstraňoval postupne z môjho života ľudí a veci, ktoré mne a synovi neprospievali. Problémy, choroby….

Rok na to, čo od nás priateľ odišiel som spoznala muža, ktorého by som nikdy predtým, kým som nespoznala Ježiša, ani nevšimla. Človek úprimný, priamy a vyrovnaný. Môžem mu dôverovať a spoľahnúť sa na neho. O januára tohto roka je mojím manželom a so synom sa budeme sťahovať za ním.

Určite to nebude ľahké ani jednoduché. Vplyv môjho expartnera na mňa a syna tu stále je, ale je to časom lepšie a lepšie a už to tak neubližuje.

Cítim, že je tu niekto – Ježiš – o ktorého sa môžem oprieť, necítim sa sama a mám dôveru v to, že to bude v poriadku – podľa Jeho vôle.