Nedávno sme mali ísť na svadbu. Keďže som v zime len zriedkakedy bola na spoločenskej udalosti, nemala som v zásobe teplé formálne oblečenie. Dni dosť letia, keď chodím do práce, a tak som sa nad tým veľmi ani nezamýšľala. Chcela som si požičať kabát od mamy, ktorý mi bol síce veľký, ale na jeden deň by sa zišiel.

V stredu večer, po robote, som prechádzala obchodným centrom a chcela som si nejaký kabát pohľadať. Nenašla som nič, čo by sa mi páčilo, čo by mi sedelo a zároveň cenovo vyhovovalo.

Nechcela som za každú cenu niečo nasilu ani to, aby ma vtiahla mamona, tak som sa modlila za správne riešenie do tejto situácie.

Našla som však topánky, ktoré boli v zľave a tak sa mi páčili, že som si ich vyskúšala. Sedeli mi, boli na mne pekné… Vtedy som si spomenula, že ja vlastne doma nemám ani zimné formálne topánky (ale naozaj :D). Takže, namiesto kabátu som do hodiny našla aspoň topánky.

Vo štvrtok ráno, sme sa so šéfkou o niečom rozprávali a ja som jej spomenula, že som bola hľadať kabát, ale že nič poriadne v obchodoch nemali. Vtedy si ona spomenula, že doma má kabát a vetrovku, ktoré jej už nesedia a v momente volala synovi, aby to doniesol, nech si to vyskúšam.

Kabátik sadol ako uliaty a vetrovka je tiež veľmi pekná. A tak som si mala čo obliecť na svadbu, aj keď som nemala čas zháňať :). Vedela som, že je to výsledok modlitieb hoc aj za tak banálnu vec, ďakujem Ježišovi, že mi takto požehnal a že je s nami aj v bežných každodenných situáciach.

Barbora