Už od detstva som bola v kontakte s ľuďmi, ktorí chodievali do kostola kvôli susedom, kvôli rodičom, kvôli farárovi, kvôli babke……kvôli všetkým, len nie kvôli Bohu. Samozrejme, že som sa z nich smiala. Niekedy sa z toho smiali aj oni sami. Podstupovali všetky ceremónie predpísané cirkvou, ale vôbec nepoznali Boha. Párkrát som ako dieťa bola v kostole a zanechalo to vo mne veľmi zlé a zmiešané pocity, bola to strašná skúsenosť. Nechápala som, prečo to tí ľudia riešia, keď nikdy neboli spokojní so svojim životom a už vôbec nevyzerali šťastne.

Stále som neverila v existenciu Boha, verila som energiám, možno osudu, riešila som aj numerológiu, čítala som satanistickú bibliu, knihy o duchoch a pod. Náboženstvo ma nejakým spôsobom priťahovalo, chcela som vedieť ako alebo prečo tomu ľudia veria. Raz mi sesternica povedala, že jej Boh ukázal akú otázku si vytiahne na štátniciach. Smiala som sa z toho, ale veľakrát som rozmýšľala, či sa to naozaj mohlo stať a ako jej to asi mohol povedať.

Po nástupe na vysokú školu mi spolužiačka povedala, že chodí na omše pre študentov, kde na začiatku pred kázňou prebieha koncert. Aj keď som bola neveriaca, chcela som to vidieť. Nepamätám si o čom bola kázeň, ale po nej ľudia hovorili o svojich svedectvách, o zázrakoch, ktoré Boh konal v ich životoch. Sedela som tam a nič ma nepresvedčilo o tom že Boh existuje. Až na to keď sa jeden chlapec postavil a hovoril o tom, ako mu skoro zomrel otec, ale modlitby ľudí ho zachránili. Ten chlapec sa pritom rozplakal až sa mu ťažko rozprávalo. Vtedy som uverila, že modlitby zachránili jeho otca, ale myslela som si, že takéto zázraky sú len pre vyvolených. Po čase som na toto svedectvo zabudla.

Neskôr keď som mala problém so skúškami, starká mi povedala, že sa bude za moje skúšky modliť a že mám poprosiť Ježiša o pomoc, keď budem v koncoch. Vôbec som nevedela o čo ide, ale aj keď som bola neveriaca, naozaj som Ho niekoľkokrát prosila o pomoc, pretože som vôbec nebola naučená. Zároveň sa starká modlila za moje skúšky. Bolo pre mňa šokujúce, že som skúšky zázračne spravila, dokonca som dostávala známky, ktoré som si vôbec nezaslúžila a vedela som to. Už sa začali čudovať aj spolužiaci, pretože poznali môj hýrivý život, kde nebolo veľa času na učenie. Asi v piatom ročníku, keď som jednu skúšku zázračne spravila na A, nejakým spôsobom som cítila, že to bolo zariadené niekým zhora. Nevedela som to vysvetliť, ale bola som šťastná a zároveň som mala rešpekt. Nevedela som, kto má takú moc a veľmi sa ma to dotklo. Po tejto skúsenosti som sa znova zamyslela, či je možná existencia Boha.

Podobne som prežila aj štátnice.

Po vysokej škole som si hľadala ubytovanie v meste, kde som mala nastúpiť do práce. Jedna veriaca spolužiačka z vysokej školy mi „náhodne“ napísala presne v tom období a vysvitlo, že majú pre mňa voľnú izbu. Hľadala som úplne iné ubytovanie a nevedela som sa rozhodnúť. Tak sme sa dohodli, že sa prídem pozrieť. Nikdy nezabudnem na to, keď som vošla do toho domu a po troch sekundách som povedala: „Tu chcem bývať!“

Bývali tam dve spolužiačky z vysokej školy, jednu som poznala viac, s druhou sme sa len pár krát videli. Nevedela som, že osobne poznajú Ježiša Krista, ale veľmi rýchlo som to zistila 😀 Vyzerali veľmi spokojne a šťastne, rozprávali mi veľa svedectiev, povedali mi za čo všetko sa modlia a pod. Veľmi ma to bavilo 😀 Cítila som pozitívnu energiu a také zvláštne šťastie. Mala som už skúsenosti s duchovnom a s nadprirodzenými javmi a ony mi veľa vecí potvrdili cez bibliu a cez vlastné skúsenosti a svedectvá. Nikdy predtým som o ničom takom nepočula. A videla som, že je to skutočné! Prešlo len pár dní a už som mala vlastné skúsenosti s Ježišom.

V celom dome vládla veľmi dobrá atmosféra. Pamätám si, že majiteľ prenajímaného domu sa čudoval, pretože rozkvitli orchideje. Vraj sa im to nestávalo kým v tom dome bývali oni. Jednoducho to bolo všetko „premodlené“, vrátane kvetín 😀

Aj keď sa mi páčili všetky svedectvá, myslela som si, že ja Ježiša nepotrebujem.

Keď začali moje problémy v práci a už som nevedela čo ešte mám spraviť aby bol šéf spokojný, začala som sa modliť. Modlili sa aj moje spolubývajúce a ich známi a priatelia, pretože Ježiš zjednocuje ľudí a vzájomne si pomáhajú modlitbami. To som predtým tiež nevedela.

Boh postupne vyriešil všetky moje problémy a bolo ich naozaj veľa. Teraz mám prácu s ktorou som spokojná, vyriešili sa moje zdravotné problémy, všetky moje vzťahy aj problémy v rodine. Zrazu všetko funguje ako má.

Dnes, po desiatich rokoch, vidím ako to všetko do seba zapadá. Boh bol so mnou celú tú dobu a ja som o tom vôbec nevedela. Nikdy by som si nemyslela, že raz budem písať toto svedectvo. Okrem toho, že mi satan posielal do cesty ľudí riešiacich mágiu a ľudí, ktorí o Bohu len hovoria a nepoznajú ho, sám Boh mi ukazoval veci, ktoré dokáže konať v našich životoch. Nevedela som, že je to Boh, ale cítila som že je to niečo alebo niekto zhora, kto má nadprirodzenú silu a neobmedzenú moc. Teraz vidím, že Boh chcel, aby ma vzali na konkrétnu vysokú školu a celý čas bol so mnou. Aj prijímacie konanie na školu prebiehalo veľmi zvláštne a dodnes neviem koľko som mala bodov na prijímacích testoch.

Keby sa mi Boh neprihovoril cez spolužiačku práve keď som hľadala ubytovanie, nespoznala by som skutočného Ježiša Krista v tej fáze môjho života, keď som Ho najviac potrebovala.

Ani nechcem vedieť čo by so mnou teraz bolo, ale určite by som bola v ťažkých depresiách zo života. Dokonca pracujem v oblasti, ktorú som si zvolila ešte na základnej škole a špecializujem sa na témy, ktoré som chcela riešiť počas vysokej školy. Tých kritérií ohľadom práce bolo ešte viac a Boh mi to všetko dal 😀 Ale cez úplne inú cestu, ako by si človek logicky naplánoval.

Som rada, že Boh bol stále so mnou a čakal, kým budem pripravená poprosiť Ho o pomoc!

„Ja som Pán, tvoj Boh, čo ťa učím, aby si mal úspech, čo ťa vediem cestou, ktorou máš ísť.“   

„Vyučím ťa a ukážem ti cestu, po ktorej kráčať máš, radiť ti chcem a moje oko bude bdieť na tebou.“