Pamätám si, že keď som mala 10 rokov a bola som v školskej družine, zažila som Božie vedenie. Boli sme na školskom dvore a čakali sme na vychovávateľku. Stála som pri okne zvonku a nudila som sa. Preto som začala prstom olupovať bielu farbu, ktorá bola na vonkajšej parapetnej doske pod oknom. Chvíľu som to robila a zrazu mi prišla veľmi silná myšlienka alebo pocit, že s tým mám prestať. Farba už bola suchá a olupovala sa, preto som si povedala, že to je jedno, aj tak odpadáva. Tak som odlúpila ďalší kúsok.
Znova mi prišla myšlienka, že s tým mám prestať. Ale chcela som odlúpnuť ešte jeden kúsok farby. Ten sa tak odlomil, že sa odrazil a strelil mi do oka.
Malý kúsok stvrdnutej farby mi chvíľu dráždil oko, ale našťastie rýchlo vypadol. Pamätám si, že som mala červené podráždené oko a veľmi zlý pocit z toho, že som nepočúvla ten hlas. Bol to taký silný Boží dotyk, že som ešte niekoľko hodín rozmýšľala, čo to vlastne bolo. Cítila som vnútornú ľútosť, že som neposlúchla. Nevedela som, čo to bolo, a ani by som to nevedela dať do slov. Preto som sa s tým nikomu nezdôverila. Ale nikdy som na to nezabudla.
Až po rokoch, keď som sa ako dospelá stala veriacou, som si začala spätne uvedomovať Božie pôsobenie v celom mojom živote, v konkrétnych situáciách. Až vtedy som pochopila, že som vnímala Božie vedenie už od detstva, bez toho, aby o tom niekto vedel. Veľakrát sa zamyslím aj nad tým, koľko detí možno vníma Boha, ale vôbec o tom nevieme.
Všetky tvoje dietky budú učeníkmi Pána, vo veľkom pokoji budú tvoje dietky. (Biblia – Izaiáš 54:13)
Vlaďa (2026)
Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.