Študujem na vysokej škole. Isté obdobie som sa chodila po seminároch učiť do knižnice. V stredu mi skončil seminár a ja som bola dosť nervózna, pretože som myslela na to, koľko učenia mám pred sebou. Zároveň som vedela, že treba hľadať Ježiša. V tej chvíli som sa cítila, že neviem, čo mám robiť. Mala som plán – ísť do knižnice, kam chodievam zo zvyku, no bola som práve príliš nervózna na to, aby som sa učila. Preto som si sadla na chodbu a začala som sa modliť, že kam mám ísť, čo mám ako spraviť, aby sa učenie vydarilo. Odovzdala som to Ježišovi a išla som sa najesť do mesta. Cestou naspäť mi pred budovou školy prišlo vnuknutie, že mám ísť do inej budovy našej fakulty a do inej miestnosti, než som pôvodne plánovala. Ihneď som si začala v hlave mlieť všetky dôvody, prečo tam neisť a prečo ísť tam, kam chodím vždy. Mala som predstavy o tom, ako tam v tej inej miestnosti budú študenti, ktorí tam zvyknú chodiť, ako ma ich rozhovory budú rušiť, že sa mi tam nechce ísť a podobne. Tak som si zase sadla na chodbu (:D) a pustila som si cez slúchadlá chvály. Nakoniec som sa tam rozhodla predsa ísť.

V tej miestnosti bola zo začiatku iba jedna osoba, ktorá neskôr odišla. Bol to pravý opak tých obáv, čo sa mi mleli v hlave – ani som si skoro nevšimla, či tam niekto je. Dobre sa mi sústredilo, išlo mi to. Potom mi došlo, že v tej knižnici, kam som chcela ísť, bývajú v stredu dlhšie otváracie hodiny a je to tak pravdepodobne preto, lebo tam vtedy býva viac študentov. Preto ma Boží hlas viedol inam. Ďalej som si uvedomila, že tam bol na počítačoch nainštalovaný program, ktorý v tej knižnici chýba a ktorý som potrebovala na výpočty. Predtým som si to vôbec neuvedomila, pretože pri predošlých typoch príkladov som ho ešte tak nepotrebovala. Ako bonus tam po nejakom čase prišli dve baby, pričom jedna druhú doučovala to, čo som si ja už prešla. Celkom ma to povzbudilo, lebo som si uvedomila, že to, čo ju doučuje, som si už prešla akurát vtedy sama, že toho aj dosť viem a bez drahého doučovania… Zaujímavé tiež bolo, že ich rozhovor ma vtedy vôbec nerušil.

Myslela som si, že je to taká bežná skúsenosť s Bohom, pretože to nie je prvýkrát, čo sa mi niečo takéto stalo. Keď som o nej hovorila na biblickej skupinke, myslela som si, že to nie je veľmi dôležité a že: „Veď však sú aj väčšie skúsenosti. Toto je len taká malá…“ Vedúci skupinky Stano mi poukázal na to, že aj takáto skúsenosť je dôležitá, pretože je z každodenného života s Ježišom.

Barbora