V Decembri 2014 som mala mať dve skúšky z dvoch cudzích jazykov, no akurát to vychádzalo tak, že obidve mali byť v ten istý deň pol hodinu po sebe. Niekedy v tých dňoch som pracovala aj na spísaní toho, ako som spoznala Pána Ježiša (príspevok: https://zivyjezisvpraxi.sk/ako-som-bola-najdena/ ). Ale kvôli mojej rozlietanosti od niečoho k niečomu inému, sa mi to nedarilo dokončiť naraz. Už som mala len deň pred tými skúškami a nemohla som sa donútiť do učenia a vlastne ani do ničoho iného, čo by som aj dokončila.
Vtedy som si povedala, že musím dopísať ten príspevok, lebo sa ani nebudem môcť učiť, kým to nebudem mať hotové. Spoľahla som sa na to, že keď svoj čas venujem práci pre Ježiša, tak sa to potom všetko určite naučím rýchlejšie, efektívnejšie alebo sa prípadne stane nejaký zázrak v môj prospech až na skúške. Bola som si tým istá, lebo Ježiš vie odplatiť čas, ktorý mu ľudia venujú. Aby sa to viac utvrdilo, povedala som o tomto cez telefón svojmu priateľovi, lebo som si už zvykla, že keď Ježiša pred niekým vyznám, tak sa nenechá zahanbiť a „prizná“ sa za to.
Pustila som sa teda do toho dopisovania a počas písania som bola naplnená radosťou, pretože sa mi pripomínali veci, ktoré pre mňa Ježiš vtedy urobil a na ktoré som s odstupom času aj pozabudla. Keď som to dokončila, cítila som sa tak oddýchnutá, ako sa mi už dlhšie nedarilo byť. Dalo mi to ako keby nové nakopnutie – povzbudená som išla urobiť maximum a v ten večer som sa naozaj nemusela učiť veľmi dlho. Noc nad knihami sa nekonala…
Na druhý deň ráno sa mi prvý test nezdal veľmi náročný, ešte som ho odovzdala aj skôr ako uplynul stanovený čas a tak som mohla ísť na ďalší test s predstihom. Dostala som zaň 91% 🙂 .
Toho druhého testu som sa trochu obávala, keďže som celý semester na ten predmet nemohla poriadne chodiť, pretože sa mi kryli predmety v rozvrhu. Kedysi som sa už učila nemčinu, ale mala som nejaké obdobie „pauzu“ a potrebovala som si pripomenúť aj základné veci. Vôbec som netušila, čo od toho testu očakávať. Opýtať sa veľmi nebolo koho, pretože na semináre so mnou chodili študenti, s ktorými som sa veľmi nepoznala a keď som sa aj mala koho spýtať, tak som zistila, že na semináre poriadne nechodí a tiež nevie… Popri iných veciach na to ani nebol veľmi čas a tak som nemala poriadne poznámky, ani potuchy, čo sa robilo na hodinách tie každé dva týždne. Ku koncu semestra sa ešte k tomu zrušili nejaké hodiny, vrátane poslednej.
Dva dni pred testom ma napadlo nájsť na sociálnej sieti spolužiačku, ktorá chodila na tie semináre a tak som sa jej niečo málo popýtala, ale boli sme na tom skoro rovnako… K dispozícii som mala iba materiály, v ktorých ani nebola kompletná gramatika…
Záchrana prišla pri čakaní na skúšku. Napadlo ma spýtať sa na konkrétnu vec spolužiačiek, ktoré tam čakali so mnou a ony mi nadiktovali ako to má byť. Presne to na teste bolo… 🙂 A ešte, keď sme sa tam pred učebňou rozprávali, tak som len tak povedala, že by tam mohla byť taká ďalšia vec, ktorú som vedela a presne tá tam tiež bola :D. Ten test nebol až taký nenáročný, ale počas písania sa mi tiež pripomenulo veľa vecí, ktoré som dávnejšie vedela.
Stalo sa presne to, čo som čakala – aj keď som podľa možno niekoho namiesto učenia „stratila čas“ písaním toho príspevku, tak to bolo nakoniec úplne naopak a len som tým získala a to rovno Á-čko 🙂 .
Barbora (február 2015)
Svedectvo v angličtine – Testimony in English https://zivyjezisvpraxi.sk/jesus-rewards-time-spent-with-him/
Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.
ANO! Vždy keď nemám čas, ale napriek tomu ho venujem Bohu, tak mi to stonásobne vráti ! 😉
tak tak 😀 presne ako je napísané v Biblii, že máme najprv hľadať kráľovstvo Božie a všetko ostatné nám bude pridané.. na tento verš si hocikedy spomeniem len tak, lebo sa mi dosť často potvrdzoval – potvrdzuje 🙂