Raz ráno, keďže mama mala nejaký problém so svojim autom a ja v zime chodím radšej autobusom, tak si mama zobrala do práce moje auto. Keďže sestra nemá centrálne uzamykanie dverí vôbec a mama ho síce má, ale ho má pokazené, tak mama je zvyknutá kontrolovať každé jedny dvere kľučkou, či sú zamknuté aj na svojom aute, aj na sestrinom, keď si ho vezme. A tak to zo zvyku v to ráno urobila aj na mojom a zistila, že pravé predné dvere pri mieste spolujazdca zostali odomknuté. Až vtedy a vďaka tomu sa zistilo, že už mám aj ja centrál pokazený a mohlo sa to riešiť, inak ktovie, kedy by sa na to prišlo. A keďže ani v to ráno, ani dlhšie predtým cez tie dvere nikto nenastupoval a ja som nikdy každé jedny dvere nekontroloval, lebo som bol spoľahnutý na dovtedy bezproblémovo fungujúci centrál, s ktorým som nikdy predtým nemal problém, je pravdepodobné, že tie dvere boli odomknuté už dlhší čas a ani sa o tom nevedelo. Tým pádom som pravdepodobne s takto odomknutými dverami dlhodobo parkoval či už pred prácou, alebo na námestí, keď som išiel na omšu do kostola, raz dokonca som si zabudol zobrať euro na parkovanie a tak som musel zostať parkovať na jednom takom opustenom parkovisku, pri čom bola tma a tam neprejde ani živej duše, alebo aj v Brezne pred panelákom, kde mávame skupinku. V dnešnej dobe sú zlodeji bez problémov schopní ukradnúť aj zamknuté auto, o čo skôr potom také, ktoré má čo i len jedny dvere odomknuté. Preto z celej duše ďakujem Ježišovi za to, že po celý ten čas mi to auto chránil, aby mi ho nikto neukradol 🙂 Hoci ja som nevedel, že sú tie dvere odomknuté, ale Ježiš to vedel a strážil mi ho. Veľká sláva a chvála Ježišovi aj za túto skúsenosť.

Viťo