Táto skúsenosť je zo školy. Keď bol Sviatok trúb (izraelský sviatok, pochádzajúci zo Starého Zákona), tak som sa rozhodla, že chcem venovať čas viac duchovnu. Nejako som úplne vyhodila z hlavy všetky povinnosti a prežívala som nádherný a požehnaný víkend, boli sme na stretnutí s úžasnými ľuďmi z levického kresťanského zboru a na krásnej prechádzke. Taktiež som však mala aj chvíle, kedy som bola taká lenivá, že som sa nevedela do ničoho dokopať. Padla som na kolená a modlila sa a Ježiš mi zariadil potom krásny víkend.
V pondelok, keď som prišla do školy, som zistila, že sme sa mali naučiť na domácu úlohu báseň Marína. Ja som úplne na to zabudla. A vôbec nič som sa neučila a nevedela som, že čo teraz urobiť. Začala som sa modliť a Boh mi povedal: ,,Veď kľud, neplaš sa!“ Všetko som Mu na modlitbách odovzdala, ďakovala som mu za požehnaný víkend.
Spolužiaci v škole vymysleli, že sa bude losovať, že kto v akom poradí pôjde odpovedať. A ja som to nechala na Ježiša, vôbec som nevedela, že kedy bude rad na mne. Keď som strkala ruku do klobúka, modlila som sa. Nás bolo v ten deň iba 16 a vybrala som si lístok s číslom 16. Takže som mala ísť posledná.
Ja som bola vtedy úplne šťastná, že ako Ježiš koná. Totižto som nechcela sklamať Ježiša a ani učiteľku, lebo som jej sľúbila, že sa to poriadne naučím. Ježiš mi dal nový čas, akoby druhú šancu sa básničku naučiť. Celé prestávky v škole som strávila učením a keď začala hodina, vedela som polovicu básne. Nakoniec pani učiteľka všetkých ani nestihla vyskúšať, a tak som išla odpovedať až na druhý deň.
Mali sme veľmi náročný deň, no Ježiš mi pomohol zo všetkými predmetmi. Viem, že som veľmi nezodpovedná a lenivá, ale práve tieto skúsenosti ma posúvajú vpred a Ježiš ma pomaly zbavuje takýchto vlastnosti. S Ním vždy zvíťazím.
Veronika