Keď sme boli s priateľom tento rok na Campfeste, počas jedného workshopu ma uštipol ovad. Strašne to štípalo a svrbelo zároveň a nejako to neustupovalo. Napriek tomu som si užívala Božiu prítomnosť, ktorá bola na festivale. Bola tam obrovská atmosféra lásky – Božej a aj medzi ľuďmi. Štípanec som si natrela gélom po uštipnutí, ale stále som ho tam mala. Neviem či už v ten deň alebo na druhý deň, som si všimla, že ten štípanec ma už nebolí a ani tam nie je. Ešte som si po nohe na tom mieste šúchala rukou, ako sa mi to nezdalo, že je preč. Nikde nič. Tešila som sa, že Božia prítomnosť, ktorú som tam prežívala, ma uzdravila od bolesti a úplne sa to zahojilo.
Keď som sa vrátila domov z Campfestu, už som v „domácom prostredí“ nebola taká radostná a duchovná. Síce som stále chválila Ježiša za to, čo som cez ten víkend prežívala, ale medzi ľuďmi, ktorí nie sú duchovne naladení, sa mi asi nepodarilo zostať tak blízko v Božej uzdravujúcej prítomnosti – pri Ježišovi a ten štípanec sa znova objavil a zasa svrbel.
Takže, aby sa človeku darilo, treba v tom duchovne aj zostať .
Barbora
Ak máte aj Vy potrebu a túžbu pomôcť vo Vašich problémoch, neváhajte nás kontaktovať na náš E-mail.