Moja 8- ročná dcéra Lenka šla včera na modlitebnú skupinku, ktorú z Božej milosti vediem. Sama sa rozhodla, že pôjde, lebo bola chorá. Aj inokedy keď je chorá, tak sa sama pýta na skupinku, lebo zisťuje, že je tam rýchlejšie uzdravená.
Keď som sa na skupinke modlil za ľudí kladením rúk, tak ona nechcela, aby som dal na ňu ruky. Ale pri modlitbe stála vedľa mňa. Dnes keď som prišiel z roboty, tak ma už pri dverách čakala a povedala, že už je zdravá. Pán sa oslávil a bola uzdravená.
Vierou prijala uzdravenie, aj keď nepotrebovala, aby som kládol ruky priamo na ňu. Malé dieťa a tak to cíti. A povedala mi, aby som sa aj inokedy za ňu modlil a aj za jej kamarátku Veroniku. Vníma, že modlitba je osožná a praje kamarátke, aby sa aj jej pomohlo. Praje aj druhým. Povedal som jej, že sa za ňu aj za Veroniku modlím každý deň. Deti svojím spôsobom vnímajú Ježiša Krista a niekedy je to aj úprimnejšie ako u dospelých.
Stano (marec 2012)