Málokedy som veril v silu modlitby. Aj keď som niečo chcel a modlil som sa za to, už vtedy som si podvedome hovoril, že sa to nesplní a musím si veci zariadiť sám. Keď som sa pred pár rokmi obrátil, skúšal som sa za pár vecí modliť a snažil som sa v sebe premôcť tú nevieru. Závidel som kamarátovi, keď mi rozprával, ako sa modlil za nejakú vec a o pár dní na to mu to už Pán splnil. Mal som pocit, že o moje modlitby Boh nestojí, lebo som nevidel ich výsledok. Preto som sa postupne prestal modliť za bežné veci a všetko som sa snažil spraviť sám.

Pred rokom som začal chodiť na nové kresťanské skupinky do Banskej Bystrice. Páčilo sa mi, ako ľudia hovorili, že keď sa za niečo modlili, Ježiš im pomohol. Prekvapilo ma, že sa jednalo o bežné veci ako bolesť hlavy alebo skúška v škole. Zo začiatku som aj ja túžil mať takéto skúsenosti, ale niekde vo mne som cítil, že mám blok z minulosti, tak som to nechal tak. Počúval som ostatných, ale vlastnou skúsenosťou som neprispel. Ako čas plynul, mal som obdobie, kedy som bol s Bohom viac a kedy menej. Raz, keď som mal dobré duchovné obdobie, jeden chalan na skupinke rozprával o tom, ako sa mu v práci zasekol systém a keď sa za to pomodlil, tak sa ten systém rozbehol a mohol v práci pokračovať. Keď som ho to počul rozprávať, opäť som mu závidel, že má tak veľa skúseností s vypočutou modlitbou. No v tom momente som pocítil túžbu zažiť niečo podobné aj ja.

Keď som bol o niekoľko dní na to v práci, stala sa mi podobná vec. Aby ste boli v obraze, robím na starom počítači, ktorý je veľmi pomalý a stane sa, že keď mám rozrobených viacero úloh, zasekáva sa a jedinou možnosťou ako ho znovu spojazdniť, je stratiť všetky neuložené veci a reštartovať počítač. Tak som jedno poobedie mal opäť rozrobených viacero vecí naraz a stalo sa to, čo som nechcel. Nech som robil čokoľvek, žiadny program nereagoval a už som sa pomaly pripravoval na to, že polhodinová práca vyjde nazmar a budem ju robiť znova. Vtedy som si spomenul na svedectvo tohto chalana a povedal som si, že sa za to skúsim pomodliť. No tento krát mi akosi nenapadlo, že by sa to nemalo podariť. Tak som sa oprel lakťami o stôl, zavrel som oči a vyslovil pár slov o tom ako som rád, že som si mohol na toto svedectvo spomenúť a že verím, že tento krát mi Boh môže s mojim malým problémom pomôcť. Keď som otvoril oči, cítil som sa víťazne a keď som pohol myškou, môj pocit sa ešte znásobil. Čo sa mi nikdy dovtedy nestalo sa mi teraz po jednej modlitbe v priebehu pár sekúnd uskutočnilo. Program fungoval a ja som bol rád za to, že mám konečne vieru, že Boh koná a aj za to, že som tú prácu nemusel robiť znova.

Aj keď sa to môže javiť ako malá vec, pre mňa má veľký význam. Práve na takýchto malých veciach sa môžem učiť prijímať Božiu milosť.

Tomáš