Mám niečo vyše štyridsať rokov a situácia v práci si vyžadovala, aby som si urobila ročnú špecializáciu na vysokej škole. Poviete si no a čo? Veď študujú i starší. No, to je síce pravda, keby…

Vo svojej mladosti som mala veľmi vážne psychické problémy, ktoré na strednej škole okrem iného vyústili do toho, že som stratila schopnosť sa učiť, neviem prečo jednoducho som nebola schopná porozumieť učivu a nebola schopná sa ho naučiť. V tom čase som odovzdala svoj život Ježišovi a len z Jeho prenesmiernej milosti som zmaturovala napríklad aj tak, že z jedného predmetu som si vybrala jedinú otázku, ktorú som vedela… Ale vždy som v sebe nosila pocit, že svojej teoretickej odbornosti som veľmi dlžná, takže keď som sa na túto špecializáciu dala, modlila som sa, aby ma Ježiš touto školou previedol, pomohol mi naštudovať potrebné veci a ja som ju ukončila so cťou.

Taktiež bojujem s panickým strachom z množstva ľudí a tam nás na prednáškach bolo paťdesiat.

Takže ma čakali prednášky, vypracovanie špecializačnej práce, obhajoba práce a skúšky. A to všetko pri starostlivosti o domácnosť, viacero detí a práci na zmeny.

Vedela som, že nutne potrebujem modlitby a tak, hoci som roky mala zábrany, aby niekto na mňa kládol ruky a modlil sa za mňa, som teda na skupinkách pri výzve brata Stana ohľadne potrieb na modlitby opakovane prijímala jeho modlitby za mňa.

Modlila som sa aj ja a prednášky som zvládla aj vďaka kolegovi a kolegyni, ktorú som vlastne ani nepoznala, ale Pán Ježiš mi dal potrebnú odvahu aby som ju oslovila a keďže sme boli z rovnakého mesta, začali sme aj spolu do školy dochádzať, vzájomne sa povzbudzovali a niesli a taktiež to bola pre mňa možnosť svedčiť im o Ježišovi v mojom živote.

Aj ohľadne práce a témy na prácu som prežila Božie riadenie. Veľmi ma zaujímala jedna téma, ktorá sa mi ale sama o sebe zdala dosť zložitá, ale naša pani docentka vyžadovala k vybranej téme ešte aj komplikáciu. Hoci som sa s tým nevedela naplno stotožniť, napísala som si ju do názvu práce, ale na moje veľké prekvapenie mi pani docentka komplikáciu v názve mojej práce vyškrtla, čo bolo úžasné a ja som prežila ohromnú úľavu.

Okrem teoretickej časti práce bolo potrebné pri nejakom konkrétnom pacientovi vypracovať ošetrovateľský proces. Ako správny perfekcionista som v predstihu hľadala v starších záznamoch pacienta s danou diagnózou… Na moju škodu som sa zbytočne starostila, lebo Pán Ježiš mi poslal aktuálneho pacienta, s ktorým sa mi veľmi dobre spolupracovalo a moja pozornosť mu bola povzbudením…

Prekvapilo ma zistenie, že študujem. Našla som spôsob ako sama so sebou pracovať a pripraviť sa na skúšky. Vážne a seriózne som naštudovala čo som mohla a považujem to za zázrak. Mohla som uvidieť, že Duch Svatý vo mne pracoval a dnes mám smelú dôveru aj do budúcnosti, že aj keď to nevidím a nevnímam, Duch Boží vo mne pracuje a koná Božie dielo.

Pred skúškami som sa modlila, aby ma Pán Ježiš nimi previedol držiac ma za ruku a aby ich urobil ľahkými. A tak sa aj stalo. Hoci vôbec nie som výrečná vraj obhajobu mojej práce som aj rétoricky veľmi dobre zvládla a otázku som ani celú nedopovedala, skúšajúci sa vyjadrili, že vidia, že dané zadanie ovládam a to čo počuli im stačí.

Takže chvála a sláva Ježišovi.

Ďakujem Ježišovi aj za môjho manžela a deti, ktorí pri mne v tomto študijnom „boji“ stáli, znášali ma, keď som pochybovala, mala strach , zúfala si, že nefrflali ani keď nebolo o nich postarané tak, ako boli zvyknutí. Ďakujem tiež za svojich bratov a sestry v Pánovi, za ich modlitby a povzbudenia.

Mirka